TRETIE FATIMSKÉ PROROCTVO
NAPRIEK 40 - ROČNÉMU ODPORU CIRKVI
ODHALENÉ!

 

 

Prečo je rok 1998 najdôležitejším rokom v dejinách ľudstva?

 

Dnes, na prelome tisícročí, dochádza k obratu sveta. Tento pojem znamená, že na Zemi dôjde k radikálnej zmene. Všetko nesprávne a neužitočné zanikne, aby sa začal rozvíjať nový životný štýl. Je to obdobie vyvrcholenia ďalšej vývojovej etapy ľudstva. V náboženskej literatúre sa tomuto deju hovorí súd. Človek by mal vedieť, čo potrebuje na to, aby zvládol skúšku, po ktorej prejde do vyššieho štádia vývoja na Zemi.

Súd môže prebiehať buď pozitívnym alebo negatívnym spôsobom.

Pozitívny prelom sa odohrá pozvoľne a nenásilne, keď sa ľudia na základe nového duchovného poznania dobrovoľne podriadia večným zákonom života a zmenia svoje myslenie a životné hodnoty. Dôsledkom tejto totálnej zmeny bude duchovná premena ľudstva.

Negatívny prelom prebehne rýchlo a bolestivo, samozničením veľkej časti ľudí formou kríz a vojen, ktoré sa dovŕšia prírodnými pohromami, aby sa Zem rýchlejšie zregenerovala.

V tomto roku, kedy vrcholí prelom, sa jedna časť ľudstva nachádza už na hranici duchovnej premeny a ďalšej časti hrozí samozničenie. Slobodná vôľa každého človeka rozhodne o jeho ďalšom osude, podľa toho, kam sa zatriedi.

 

Odkiaľ má človek vedieť, ktorá duchovná cesta je tá najsprávnejšia a kde nájde o tom dôkazy?

 

Dôkazy o duchovných dejoch a pravdách treba, podľa zákona rovnorodosti, hľadať v rovnorodých oblastiach, teda v duchovných. Tak ako nemôžeme fyzikálne deje nájsť v gramatických pravidlách, tak nemôžeme ani duchovné udalosti objaviť v materiálnych vedách.

Z uvedeného dôvodu sú prameňom duchovného poznania duchovné knihy. Každý národ mal svojich prorokov a učiteľov, lebo Stvoriteľ vysielal duchovné pomoci do celého sveta. Tak vznikli rôzne duchovné smery. V podstate sú podobné, lebo to, čo je v nich pravdivé, pochádza z jedného zdroja - od Stvoriteľa. Líšia sa iba v jednotlivostiach, ktoré sú však často podstatné, lebo buď Pravdu odhaľujú alebo naopak zakrývajú.

I keď mnohí duchovní vodcovia splnili svoju úlohu dobre - preniesli na Zem Božie pravdy do súčasnej, nám zrozumiteľnej reči, často už počas ich života alebo hneď po smrti, začali ľudia do ich učenia zasahovať. Upravovali, dopĺňali a menili ho podľa vlastných ľudských skúseností a svojho ešte obmedzeného chápania. Tým strácali na vierohodnosti a kvalite. Ani jeden národ neobišla táto ľudská domýšľavosť, hoci ich upravovatelia a prekladatelia sa zaprisahávali, že nezmenili ani čiarku. A tak sa ľudia v dôsledku týchto, i keď malých, no často závažných úprav, nemohli a nemôžu duchovne vyvíjať správnym spôsobom. Postupne strácali duchovnú oporu a súdnosť, z čoho vyplynula celková zvrátenosť životných hodnôt a chaos. Preto sa Stvoriteľ rozhodol vyslať svojho syna Ježiša, aby ich vrátil z nepravej cesty, na ktorej ich stíha neustále utrpenie ako dôsledok nepochopenia života a vlastných chýb.

Pred dvetisíc rokmi sa narodil, podľa zákona rovnorodosti, v duchovne najvyspelejšom národe Boží syn - Ježiš, aby ho viedol a pozdvihol k novému poznaniu. Túto voľbu môžeme lepšie pochopiť prirovnaním: Výnimočný učenec zavíta na prednášku iba do triedy s najlepšími študentmi, lebo ho môžu pochopiť len tí, čo majú na to najväčšie predpoklady. Až neskôr sa prenesú jeho poznatky aj do iných tried jednoduchším spôsobom, aby sa aj tí slabší poučili.

Preto kresťanstvo, ktoré vzniklo z Ježišovho učenia a rozšírilo sa cez apoštolov do celého sveta, je považované za najpravdivejšie a najčistejšie duchovné poznanie. Že za tých dvetisíc rokov bolo v mnohom prekrútené, znevážené a nepochopené, je témou inej kapitoly.

Najčítanejšou knihou kresťanstva v celom svete je Biblia. Obsahuje dôležité duchovné pravdy, dejiny duchovného vývoja ľudstva po atlantickej katastrofe a proroctvá, ktoré diktoval Stvoriteľ cez svojich prorokov.

Napriek tomu, že sa v dnešnej dobe mnoho ľudí s úprimným záujmom duchovne vzdeláva, dôsledky disharmonického života - choroby, krízy, utrpenie a vojny sústavne pretrvávajú. Z toho vyplýva jediný záver - ľudstvo sa nevzdeláva a nežije správne, keď ho kozmické zákony stále trestajú.

Pretože ľudia majú slobodnú vôľu, Stvoriteľ ich necháva ísť po nimi zvolených životných cestách až na hranicu sebazničenia krízami a vojnami.

Podľa duchovných, ale aj vedeckých prognóz hrozí v súčasnej dobe ľudstvu sebazničenie III. svetovou vojnou, lebo vo svete vládnu politickí, hospodárski a duchovní vodcovia podľa nesprávny chprincípov.

Dnes, na hranici maximálneho chaosu, kedysa dá už len ťažko rozpoznať pravda od klamstva a pravé od nepravého, pripravuje Stvoriteľ ľudstvu ďalšiu pomoc - svojho druhého Syna, Ducha svätého, Imanuela, ktorý by ho mal vyviesť zo zmätku, kríz a duchovného poblúdenia.

Všetky vyspelé náboženské smery poznajú a uznávajú Stvoriteľa ako Božiu trojicu, ktorá pozostáva z Boha Otca, Syna Ježiša a Ducha Svätého. Tretieho z nej však ako osobu mnohé smery neakceptujú, hoci zvesť o jeho príchode na Zem nájdeme aj v Biblii (Ján,14. kapitola, 26.verš).

Jediný zo starovekých prorokov, ktorý predpovedal príchod oboch Božích synov na Zem, bol prorok Izaiáš. Hoci nespomínal Ježiša po mene, jeho život, poslanie i tragickú smrť presne opísal v postave, ktorú nazval Pánov služobník (Izaiáš,kap. 42,49,50,52,53).

Druhého Stvoriteľovho syna, Ducha Svätého, spomína prorok Izaiáš pod menom Imanuel. Upresnil, že sa narodí tesne pred súdom, teda pred pohromou ľudstva (Izaiáš, 7.kap. l4. až l7.verš). Napriek tejto jednoznačnosti, uvedenej aj v Biblii, cirkev vo svojich výkladoch stotožňuje Ježiša s Imanuelom, čím popiera Ducha svätého ako osobu.

 

Existuje ešte aj iný dôkaz o narodení Ducha svätého ako Kráľa Tisícročnej ríše?

 

Po Ježišovej tragickej smrti, ktorou ľudia potvrdili svoju duchovnú obmedzenosť a zvedenosť, nadiktoval Boh apoštolovi Jánovi nové proroctvá, ktoré tvoria záverečnú kapitolu Biblie pod názvom Zjavenie Jána alebo Apokalypsa. Obsahujú symbolicky naznačené budúce udalosti ľudstva.

Spomína sa tam aj narodenie Imanuela a jeho ďalší osud v úlohe vládcu tisícročnej ríše (11.kap.15. až 19.verš, 12.kap. 1. až 12.verš). Cirkev však tento symbolický opis jeho narodenia a vlády vykladá po svojom, vraj je to opis narodenia Ježiša. Tvrdí to napriek tomu, že v úvode Apokalypsy je jasne napísané, že zjavuje deje, ktoré sa majú ešte len stať. Keďže Apokalypsa bola spísaná približne sto rokov po Ježišovej smrti, vylučuje to opis jeho osoby.

Počas doby dvetisíc rokov sa mnoho kresťanských autorít snažilo vylúštiť proroctvá z Apokalypsy. Nikto ich však nemôže správne vyložiť len ten, kto je ich autorom - Boh. Správny výklad Apokalypsy, aj to len čiastočný, vnukol budúcej matke Imanuela, tesne pred jeho narodením.

Aby malo ľudstvo dôkaz o správnostia pravdivosti jej výkladu, dostalo od Stvoriteľa asi pred 80 rokmi Zjavenie vo Fatime, ktoré túto dôležitú udalosť - narodenie Ducha Svätého na Zemi, potvrdzuje a dopĺňa o dôležité detaily: kde sa narodí, kedy, kto bude jeho otcom a kto matkou.

Podľa Biblie sa má tesne pred súdom objaviť množstvo falošných zjavení a prorokov. Je iróniou, že práve tí, čo tvrdia, že sa riadia Bibliou im svojou dôverčivosťou poskytujú najviac možností prejaviť sa. Čím viac im veria, tým hojnejšie sa vyskytujú ako dôsledok ľudskej nevedomosti. Len preto sa veriaci nechajú tak ľahko podvádzať, lebo doteraz v kostoloch nespoznali večné zákony, ktoré vyvracajú pravosť týchto zjavení a médií. Lenže ako ich ľudia mohli spoznať, keď ich cirkev nesprávne vykladá, aby utajila pred nimi čisté učenie Božích synov, ktorí vysvetľujú kozmické zákony v mnohom inak, než cirkevné autority.

 

Čo sleduje pôvodca falošných zjavení?

 

Jeho cieľ je až príliš zreteľný - odpútať pozornosť od pravého Božieho zjavenia vo Fatime. Nikoho ani len nenapadne, že tie ostatné zjavenia nepochádzajú od Stvoriteľa, ale od najväčšieho iluzionistu na Zemi, ktorý svoje nadľudské magické schopnosti využíva naodvádzanie ľudí od pravého poznania.

Kto si ešte zachoval zdravý ľudský rozum pochopí, že obsah posolstiev od falošných zjavení a médií je pre normálneho človeka neprijateľný - veď žiadajú od ľudí len ponižujúcu až slepú poslušnosť, časté chodenie do kostola, neustále modlenie sa, spovedanie sa, obetovanie sa za hriešnikov a pod. Ich zámerom je odviesť človeka od reálneho života, aby sa stal otrokom cirkvi, ktorá už dávno neplní svoju úlohu správne. Z toho dôvodu cirkev a Boh nie sú totožné pojmy.

Mnohé autority pôsobiace v cirkvi si z nej urobili svetskú organizáciu, usilujúcu sa o vlastnú moc nad veriacimi a nie o sprostredkovateľskú pomoc medzi Bohom a ľuďmi. Preto cirkev, i keď nepriamo, podporuje a šíri cez svojich, na túto úlohu nehodných hodnostárov, falošné zjavenia, aby získali čo najviac nových prívržencov, slepo poslúchajúcich ich rady a pokrivené výklady Biblie. Keby ľudia pochopili ich ciele a praktiky, odvrátili by sa od nepravých kňazov a uprednostnili by radšej zákony Boha. Preto tí duchovne najvyvinutejší nemilujú príliš kostoly a nenaleteli falošným zjaveniam a pokriveným posolstvám médií.

Čím sa líšia pravé fatimské zjavenia od nepravých?

 

Pravé zjavenia vo Fatime sa odlišujú od všetkých ostatných zjavení týmito troma faktami:

1. Obsah ich posolstiev je úplne odlišný od nepravých zjavení. Aby však tento rozdiel nebol príliš veľký, prekrútili temní kňazi a ich spisovatelia pôvodné fatimské posolstvá a prispôsobili ich obsahu ostatných, falošných. To najdôležitejšie - tretie posolstvo, ktoré zvestuje narodenie Ducha svätého na Zemi, nemohla cirkev pozmeniť, tak ho radšej pred verejnosťou tají už takmer štyridsať rokov!

2. Vo fatimských zjaveniach sa ukázala duchovná podoba Prakráľovnej stvorenia - skutočná Božia matka, a nie Panna Mária ako v ostatných, nepravých zjaveniach.

3. Zjavenia vo Fatime boli sprevádzané mimozemskými úkazmi, ktoré chýbajú nepravým zjaveniam, lebo tie pozemský mág nedokáže napodobniť. Hoci vie pracovať s ľudskou predstavivosťou a vsugerovať jej svoje ilúzie - obrazy duchovných osôb, nedokáže pohnúť nebeským telesom - Slnkom, lebo toho je schopný len Stvoriteľ. Tesne pred zjavením sa Prakráľovnej vo Fatime sa Slnko rozkmitalo do rôznych smerov a jeho asi 15 minútový tanec videli všetci prítomní, aj ateisti, teda nielen tí, ktorí videli aj zjavenie. To dokazuje, že pohyb Slnka nebol len ilúziou, ale skutočnosťou.

 

Čo sa snaží cirkev pred verejnosťou zakrývať?

 

Už v dobe pred Kristom sa mnohí kňazi, vyznávači Starého zákona, prejavovali ako nehodní svojho úradu. Príliš dbali na dodržiavanie pozemských náboženských predpisov, často na úkor ľudskej prirodzenosti a duchovnej slobody. Keďže ich vplyv mal na vývoj človeka negatívne následky, vyslal Stvoriteľ na Zem Ježiša, aby urovnal cestu k Pravde tým, čo ju naozaj hľadali. Aby ho však ľudia nespoznali, robili nepraví kňazi všetko pre to, aby verejne znevážili jeho výroky a prejavy. Ich znevažujúcemu pôsobeniu unikli iba duchovne najčistejší a od nich nezávislí.

Tí, čo sa nimi nechali zviesť, lebo nemali dostatok odvahy samostatne myslieť a cítiť, podľahli davovej psychóze, že Ježiš nie je Boží syn a prispeli k jeho ukrižovaniu. Tak si vyvolený ľud zavraždil toho, ktorý ho mal vyviesť z pazúrov mocichtivých a falošných duchovných učiteľov.

Pred smrťou oznámil Ježiš svojim apoštolom, že po ňom, tesne pred súdom, príde Tešiteľ, Duch Pravdy, Duch Svätý, aby poučil ľudí o Božej Pravde. Nikto predtým zo starovekých prorokov nezvestoval Ducha Pravdy, lebo jeho príchod je náhradou za predčasne ukončené poslanie Ježiša. Napriek tomu, že táto pasáž o ďalšej Božej pomoci je dodnes v Biblii zapísaná (Jánovo evanjelium, 14. kap., 15.-26. verš), cirkev jej zreteľný obsah vykladá rôznymi spôsobmi, len nie ako opis príchodu skutočnej Božej osoby na Zem. Až po Ježišovej smrti sa jeho príchod potvrdzuje aj v Apokalypse.

V roku 1875 sa inkarnoval do najduchovnejšieho národa, v tom čase to bol nemecký, Abd-ru-shin - v preklade jeho meno značí Syn Svetla, teda Boha. Žil pod civilným menom Oskar Ernst Bernhardt. Napísal knihu "Vo svetle Pravdy" s podtitulom "Posolstvo grálu". Autor priniesol na Zem komplexné poznanie o večných zákonoch a skladbe stvorenia, ktoré bolo dovtedy neznáme a neúplné. Hoci v knihe vysvetlil, že prišiel na Zem s poslaním ako Duch Pravdy, teda Duch svätý, Imanuel, cirkevné autority nechceli prijať jeho dielo a osobu. Ako aj mohli, keď v knihe upozorňoval na to, ako pokrivili Ježišovo učenie a ako zavádzajú svojich prívržencov na nesprávne cesty pochybenými výkladmi Biblie.

Zapretím Ducha Pravdy cirkev "ukrižovala" aj druhého Božieho syna, i keď nie fyzicky, aspoň morálne, čo je podľa večných zákonov totožné. Žiadny oddaný prívrženec cirkvi nedokázal prekonať jej vplyv a študovať si toto učenie vlastným skúmaním. Na celom svete, v zákutí kníhkupectiev, leží toto tisícstránkové dielo už takmer 60 rokov nepovšimnuté. Medzi ostatnými duchovnými knihami ho dokázalo rozpoznať iba zopár jednotlivcov, ktorí sa zväčša považovali za otvorených materialistov.

Ducha Pravdy mali podobne ako predtým Ježiša, vopred ohlasovať vyvolení ľudia, aby v ňom duchovne hľadajúci spoznali Bibliou zvestovaného Ducha Svätého. Žiaľ, na svoju úlohu zabudli, lebo sa dostatočne duchovne neprebudili.

Po zlyhaní zvestovateľov chcel Stvoriteľ ľuďom vynahradiť zmarenú pomoc nadpozemským spôsobom - zjavením sa Prakráľovnej. Nakrátko sa zviditeľnila, v roku 1917 v portugalskej dedinke vo Fatime, aby oznámila zvesť, že na Zemi žije a pôsobí Ježišom ohlasovaný Duch Pravdy, ktorý napíše Novú Bibliu. Hoci to oznamovala každý mesiac, teda šesťkrát počas svojich zjavení, falošné cirkevné autority túto Božiu pomoc zmarili, zatajením a prekrútením jej obsahu.

Prakráľovnú - Božiu matku vo Fatime nemohol vidieť žiadny človek, iba tri deti, ktoré sa na tento účel narodili na Zem. Videli ju však iba duchovným zrakom, nie hmotným. Mali sprostredkovať jej posolstvá ľuďom ešte v detskom veku, aby neboli ovplyvnené žiadnymi cirkevnými poznatkami, dogmami a autoritami. Ich pravdivé výpovede však cirkev prekrútila a vyslala do sveta znevažujúce výmysly, ktoré sú obsahom takmer všetkých kníh o zjaveniach.

Svet sa miesto vedenia Božím synom, ktorého moderné učenie je obsiahnuté v Posolstve Grálu, necháva viesť radšej nepravými zjaveniami, hoci ich posolstvá nemajú nič spoločné s Božími pravdami a reálnym životom.

Keď temní predstavitelia cirkvi znova oklamali svet a znemožnili spoznanie a účinkovanie aj druhého Božieho Syna na Zemi, oznámil Stvoriteľ nový príchod Ducha svätého na Zem, Bibliou zvestovaného Kráľa tisícročnej ríše. Túto správu predniesla Prakráľovná v treťom fatimskom posolstve. Aby nedošlo k jej skomoleniu, mala ju najstaršia z detí, Lucia, napísať do listu a v zalepenej obálke odovzdať pápežovi v roku 1917. Jeho nástupca ho mal otvoriť a zverejniť svetu až v roku 1960. Nový pápež aj s niektorými cirkevnými hodnostármi ho v uvedený čas otvorili, ale svetu jeho obsah nezverejnili.

Čo obsahuje tretie fatimské posolstvo?

 

1. Dôležitým medzníkom vo vývoji ľudstva je rok 1998, kedy sa celý svet bude rozhodovať medzi duchovnou premenou a samozničením.

Prežiť triedenie ľudstva budú môcť len tí, čo budú schopní duchovnej premeny. Keby sa ľudia dozvedeli o tomto proroctve, ktoré malo byť posledným varovaním, ešte v roku 1960, mali by takmer štyridsať rokov čas na duchovné prebudenie a narovnanie sa z pokriveností života. Na tento účel napísal Duch Pravdy Novú Bibliu - Posolstvo Grálu.

Tým, že cirkev 3. fatimské proroctvo zablokovala, bude musieť ľudstvo prežiť túto premenu zrýchlene, za oveľa kratšiu dobu. Je to však aj jeho vinou, lebo bolo ľahostajné k mlčaniu cirkvi, ktorá stále tvrdí, že sa riadi Bohom, ale v skutkoch dokazuje opak. Pod rúškom duchovnej slobody rešpektuje, aj keď nepriamo, všetky posolstvá od falošných zjavení a médií, ale to pravé posolstvo, od skutočnej Božej matky z Fatimy zatajuje. Z Panny Márie, ktorá mala úlohu byť iba pozemskou matkou Ježiša, urobila učiteľku a vykupiteľku ľudstva a stotožnila ju s Božou matkou, len aby zakryla pôsobenie tej pravej na Zemi.

 

2. Na Slovensku sa v roku l998 narodí prorokom Izaiášom zvestovaný Imanuel, Duch svätý a Apokalypsou oznamovaný kráľ celosvetovej tisícročnej ríše. Slováci sa vďaka tomu, že vzíde z jeho národa, stali vyvoleným národom.

 

3. Otcom Imanuela bude Duch svätý, preto tehotenstvo Imanuelovej matky nebude bežné. Napriek tomu, že sa fyzicky doteraz jej gravidita nebude dať dokázať, narodí sa jej v novembri 1998 riadnym spôsobom dieťa - Imanuel. To bude jeden z dôkazov, že nepočala pozemsky.

Dieťa bude mať hneď po narodení znamenie, ktoré nosil v sebe aj Ježiš - zlatý kríž a bielu holubicu. Budú ho vidieť duchovným zrakom mnohí ľudia z celého sveta, ktorí sa prídu na neho pozrieť.

 

4. Matkou Imanuela bude Prakráľovná - Božia matka, ktorá sa narodí vo vyvolenom národe a porodí ho vo svojich 48 rokoch. Svoj duchovný pôvod potvrdí nielen netradičným počatím a tehotenstvom, ale aj tým, že napíše Nové evanjelium, ktorého pôvodcom bude Duch svätý. Vyloží v ňom okrem iného Apokalypsu a fatimské proroctvá, lebo sa cez ňu aj vyplnia.

Duchovný pôvod Imanuelovej matky je v Apokalypse naznačovaný dvanástimi hviezdami (12.kap. 1.verš), čo je v celom svete známy symbol Prakráľovnej. Jej úloha - vychovať nové pokolenie je tam naznačená tým, že bude mať svoje potomstvo, (12.kap. 17.verš) ktoré bude prenasledované, ale zároveň aj chránené. Z hľadiska svojho vysokého duchovného pôvodu je schopná napájať sa aj zo Zeme priamo na Boha a oznamovať jeho vôľu až do doby Imanuelovej dospelosti, kedy sa stane kráľom tisícročnej ríše.

 

5. Ak ľudstvo po spoznaní 3. Fatimského proroctva prejaví záujem o Nové evanjelium a spomínané Posolstvo Grálu a úprimne sa bude snažiť o prenesenie nových duchovných poznatkov do všedného života premenou hodnôt, oddiali Stvoriteľ jeho rýchlo sa blížiace samozničenie.

Ak však bude svet ľahostajný k novému poznaniu a k narodeniu Božieho syna, dopustí Stvoriteľ, aby ľudia duchovne pokročili utrpením - sebazničením, ktoré bude dôsledkom nahromadenia vlastných chýb a vín za tisícročia. Preto vojny, krízy a katastrofy nie sú Božím trestom, ale iba spätným účinkom ľudských omylov.

********************************************************************

/pozn.: spolusúvisiace úryvky s 3.Fatimským proroctvom/:

Prorok Izaiáš (7.kapitola, 14.verš):

14Preto vám dá sám Pán znamenie: Hľa, panna počne a porodí syna a nazve jeho meno Imanuel.

Apokalypsa - Zjavenie Jána (12.kapitola, 1. - 6., 13. a 14.verš):

1 Potom sa na nebi ukázalo veľké znamenie: Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave koruna z dvanástich hviezd. 2 Bola ťarchavá a kričala v bolestiach, lebo mala rodiť. 3 A bolo vidieť aj iné znamenie na nebi: Veľký ohnivý drak; mal sedem hláv a desať rohov a na hlavách sedem diadémov; 4 jeho chvost zmietol tretinu nebeských hviezd a vrhol ich na zem. A drak sa postavil pred ženu, ktorá mala rodiť, aby zhltol jej dieťa, len čo ho porodí. 5 I porodila syna, chlapca, ktorý má železným žezlom panovať nad všetkými národmi. A jej dieťa bolo uchvátené k Bohu a k jeho trónu. 6 Žena potom utiekla na púšť, kde jej Boh pripravil miesto, aby ju tam živili tisícdvestošesťdesiat dní.

13 Keď drak videl, že je zvrhnutý na zem, prenasledoval ženu, čo porodila chlapca. 14 Ale žena dostala dve krídla veľkého orla, aby mohla odletieť na púšť na svoje miesto, kde ju budú živiť čas a časy a pol času ďaleko od hada.

pravda vo stvoreni


Kráľ Tisícročnej ríše
Imanuel
sa narodil koncom novembra 1998.
Po narodení bol vzatý k Božiemu trónu
a po Očiste sa opäť vráti na Zem.