Prečo potrebovala cirkev po odchode pani Natálie zo Zeme
(keď už ona sama nemohla osobne reagovať)
presviedčať svojich veriacich o falošnosti kníh
Večné zákony-1,2,3
okrem iného aj takýmto klamstvom?
„N.L.Makedonová útočila svojimi názormi najmä na Katolícku cirkev a jej učenie. Okrem iného hlásala také bludy, ako napr.: Ježiš nie je Boží Syn, ...“
Časopis pre kresťanskú duchovnú orientáciu Rozmer 1/99 uviedol v roku 1999 na strana č.5
Odpoveď pani Natálie:
VZ-1, 167,168:
Keď už hrozilo, že temno zadusí Zem, vyslal konečne Stvoriteľ svojho Syna Ježiša, sľúbeného Spasiteľa. On jediný svojou najvyššou duchovnou silou mohol ešte premôcť silný vplyv pokušiteľa a ozdraviť Zem.
... Boží Syn sa teda vtelil na Zem s poslaním - zachrániť pred temnom tých, ktorí mu nechceli podľahnúť a slúžiť. Stal sa človekom, aby jeho poslanie bolo ľuďom čo najzrozumiteľnejšie.
VZ-1, 173,174:
Ježišove kázania boli v tej dobe také nové a mimoriadne, že ľudí zasahovali priamo do srdca. Jeho reč prebúdzala a rozvíjala ich ducha, preto ho zbožňovali a verili, že je Boží Syn. Za svojho krátkeho verejného pôsobenia „zobudil" a zdokonalil duchovne tisíce ľudí. Veď to bolo zmyslom jeho príchodu na Zem.
VZ-1,175,176:
Podľa čoho môže súčasný človek - materialista spoznať, že Ježiš bol naozaj Božím synom? O jeho živote sa popísalo veľa kníh, ktoré o ňom, podobne ako o Bohu, vytvárajú protichodné predstavy. Buď ho predstavujú ako nadprirodzenú osobnosť, alebo naopak, urobili z neho obyčajného človeka, ktorý si vypestoval jogou a tajnými náukami nadľudské schopnosti. Účelom bolo samozrejme poprieť, že by mohol mať tieto schopnosti priamo sám zo seba, zo svojej božskej podstaty. Takto mohli o ňom písať iba tí, ktorí nepoznali náboženskú históriu a starovekých prorokov, ktorí zvestovali príchod Božieho Syna stáročia vopred. Jeho pôsobenie na Zemi nebolo teda náhodné, ale bol to dlhodobo plánovaný čin Stvoriteľa.