Už je len málo času ...

VZ-2, 117:

„Tá doba sa už začala, len niektorí ľudia to nechcú vidieť. Vystupňovaním temna sa „vyfarbujú“ tí, ktorí sa doteraz skrývali za pekné a pravdivé slová duchovných a politických autorít, aby zavádzali a klamali ľudí vo všetkých oblastiach života. Je to ich poslaním za každú cenu predĺžiť vládu temna.

Terajšie obdobie je zároveň poslednou šancou pre svetlých, aby zbadali a pochopili svoju zvedenosť a odpojili sa od nepravých učiteľov, vodcov či partnerov.

Kto nevyužije toto nutné poznanie, nebude mať už čas ani príležitosť sa od nich odlúčiť a bude s nimi strhnutý do smrti, rozkladu alebo na nízke planéty.“

 

*******

 

SNP-183,184,185:

„To znamená však koniec nadvlády všetkého temna na zemi! Zrúti sa a strhne so sebou všetkých ľudí, ktorí sa k nemu pridružili.

Avšak uprostred hrmotu a rachotu ničenia zachvieva sa Slovo! Víťazne tiahne po krajinách, aby sa ešte mohol zachrániť ten, kto sa o to poctivo usiluje.

V tom je práve tá podmienka, že každý človek sa má sám namáhať, aby Slovo Pána poznal ako záchranu! Ak ale v pochybnostiach nechá prejsť okolo seba túto poslednú možnosť bez toho, že by ju všemožne využil, taká príležitosť sa mu nikdy viac nenaskytne a okamih, v ktorom by bol mohol nájsť spásu, bude pre neho naveky stratený.

Jeho záchrana a spása bude len v Slove, ktoré musí prijať, aby žijúc podľa neho, oslobodil sa od pút, ktoré ho zdržujú dolu preto, že nespoznal a pokrivil skutočne pravé pojmy.

Najhoršie ste boli otrávení a ohrození nesprávnym výkladom Božej lásky, ktorú ste chceli zbaviť všetkej sviežosti, všetkej sily a jasu. Namiesto toho ste ju zahalili nezdravou zmäkčilosťou a škodlivou povoľnosťou, čo vás muselo priviesť k duchovnej lenivosti a tým uvrhnúť do skazy.

Chráňte sa pred takým skazonosným krivením pojmu Svätej Božej Lásky! Inak upadnete do driemot, spočiatku síce príjemných, ktoré sa však stanú smrteľným spánkom.

Pravá láska nespočíva v povoľnosti a vo všetko odpúšťajúcej dobrote. To je práve to nesprávne, čo ako opojný jed privádza ľudských duchov do ospalosti a slabosti. Nakoniec prináša úplné ochromenie a vynucuje si večnú smrť, keďže pritom sa už nemožno zavčasu prebudiť.

Len chladná prísnosť Božej čistoty môže preniknúť do tejto ospalosti a preraziť tak pravej láske cestu, vedúcu k vašim duchom. Čistota je prísna, nepozná okrášľovania, ale ani nijakého ospravedlnenia. Preto sa bude zdať bezohľadnou snáď nejednému človeku, ktorý by si príliš rád chcel niečo predstierať.

Ona však v skutočnosti zraňuje len tam, kde nie je niečo v poriadku.

Zmäkčilosť prináša škodu vám samým, ale aj tým, o ktorých veríte, že sa im takto zapáčite. Raz budete súdení niekým vyšším a s takou spravodlivosťou, ktorej ste sa dávno odcudzili vlastnou vinou, lebo ste sa od nej sami vzdialili.

Je to Božia spravodlivosť, nepremenná od večnosti do večnosti a nezávislá od ľudskej mienky, nedbajúca na ich priazeň, na ich nenávisť a zlobu, ani na ich moc. Je všemohúca, lebo je od Boha!

Ak nevynaložíte všetku svoju silu k oslobodeniu sa od starého, nenaučíte sa ani rozumieť tejto spravodlivosti. Potom ale nedokážete ani stať sa vnútorne novými! A len nový človek, zakotvený v Slove života a usilujúci sa ku Svetlu, dostane toľko pomocí, koľko mu je treba, aby prešiel Božím súdom.

Človek si musí pomôcť skrze Slovo, ukazujúce mu cesty, po ktorých sa má uberať! Len tak môže nájsť spásu, inak sa mu jej nedostane! Musí zosilnieť v boji, ktorý vedie sám za seba, alebo musí v ňom zahynúť!

Prebuďte sa a postavte sa bojovne proti všetkému temnu, potom sa vám dostane tiež pomáhajúcej sily.

Slabosi však stratia i tú trošku sily, ktorú majú, lebo ju nevedia správne použiť. Bude im tak vzaté ešte i to málo, čo majú, pretože podľa zákona príťažlivosti rovnakého druhu to bude pritekať k tým, ktorí silu používajú horlivo a správnym spôsobom.

Tak sa naplní slovo pradávnych zasľúbení.“