Kdo nyní nechce znáti moje Slovo kvůli něčemu jinému, toho nebudu já znát v hodině jeho nouze.

... Všetci ľudia sú pod zákonom, rovnako ako každý tvor. Sú zákonom obklopení a preniknutí a vznikli tiež v zákone a pre zákon. Žijú v ňom a v slobodnej vôli si utkávajú svoj osud, svoje cesty.

Tieto cesty, nimi samými utkané, vedú ich tiež pri inkarnáciách tu na zemi bezpečne k tým rodičom, ktorých bezpodmienečne potrebujú pre svoje detstvo. Tým prichádzajú do takých pomerov, ktoré sú im osožné, pretože tým dostanú práve to, čo pre nich dozrelo ako plod vlákien ich vlastného chcenia.

... Aj ľudský duch, ako každý tvor, si utkáva vo vláknach zákonov nepretržite svoj osud, druh svojej cesty. Každé hnutie jeho ducha, každé zachvenie jeho duše, každé konanie jeho tela a každé slovo mu nadväzuje samočinne a bez jeho vedomia vždy nové a nové vlákna k tým predchádzajúcim; a to jedno na druhé, jedno s druhým a jedno cez druhé. Duch formuje a formuje. Pritom si formuje dokonca už dopredu svoje pozemské meno, ktoré bude musieť niesť v budúcom pozemskom žití. Bude ho nevyhnutne mať, lebo ho tam iste a neomylne privedú nitky jeho vlastného tkaniva!

Preto tiež každé pozemské meno stojí v zákone. Nie je nikdy náhodné, nikdy bez toho, že by sám nositeľ nebol dal vopred k tomu podnet; lebo každá duša prebehne nezadržateľne nitkami vlastného tkaniva ako po koľajach k inkarnácii tam, kam presne patrí podľa prazákona stvorenia.

... Nitky s budúcimi rodičmi boli naviazané ich rovnorodými druhmi. Tie spočiatku pôsobili príťažlivo, stále viac a viac, až kým sa nitky pri určitej zrelosti vznikajúceho tela nespojili a nezviazali. Potom prinútia dušu k inkarnácii.

Aj rodičia majú už získané to meno, aké si druhom nitiek napriadli. Preto musí byť to isté meno vhodné pre prichádzajúcu rovnorodú dušu, ktorá sa musí inkarnovať. Dokonca i krstné meno nového pozemského človeka i napriek zdržanlivému uvažovaniu bude dané vždy len takého druhu, ako bude vyhovovať rovnorodosti, keďže myslenie i uvažovanie sa vždy primkýna len k určitému druhu. Druh myslenia možno vždy presne poznať. Preto sa dajú aj v myšlienkových formách, i napriek ich tisícorakým rôznostiam, rozoznať presne a jasne tie druhy, ku ktorým patria. O tom som už raz hovoril pri vysvetľovaní o myšlienkových formách.

Druh je podstatou pre všetko. Podľa toho i pri najväčšom hĺbaní o mene krstenca bude vybraté vždy také meno, aby zodpovedalozákonu, t.j. aké podmieňuje alebo zasluhuje jeho druh. Veď človek nemôže pri tom konať inak, lebo stojí v zákonoch, ktoré na neho pôsobia podľa jeho druhu.

I napriek tomu to všetko nikdy nevylučuje jeho slobodnú vôľu. Lebo každý druh človeka je v skutočnosti len plodom vlastného a skutočného chcenia, ktoré nosí v sebe.

Je to iba ospravedlňovanie hodné zavrhnutia, keď sa človek snaží predstierať, že pod tlakom zákonov stvorenia nemá svoju slobodnú vôľu. Všetko, čo pod tlakom zákonov musí sám na sebe prežívať, sú plody jeho vlastného chcenia, ktoré im predchádzalo a predtým k tomu upriadlo nitky, ktoré potom dali dozrieť primeraným plodom.

Tak nesie teraz každý človek na Zemi to meno, ktoré si získal. Z toho dôvodu on sa tak nevolá, ako znie jeho meno, ale on taký je. Človek je tým, čo hovorí jeho meno!

V tom nie sú nijaké náhody.