Dritte Botschaft von Fatima Tretie fatimské proroctvo odhalené The third Fatima prophecy Žena odetá slnkom Novému pokoleniu November 1998
Menu
Lights

Význam niektorých vybraných mien

Lights
×

IMANUEL

EMANUELE – pochádza z hebrejského IMMA-NU-`EL, čo znamená „s nami je Boh“

×

PARSIFAL

meno literárneho a divadelného pôvodu bezpochyby prevzaté z Wagnerovej melodrámy – Parsifal. Takisto má svoj pôvod aj v rytierskych stredovekých poémach a v románoch o Grále.

×

OSCAR

meno pochádza zo starobylej nemčiny a je zložené z ANS, ASS – BOH – a zo slova Gaiza – kopija, oštep – s významom Božia kopija, Boží oštep. Meno Oscar, polatinčené na Anscharius, Ansgarius bolo rozšírené už od ranného stredoveku ...

×

ERNST

ERNESTO – pochádza zo starobylého nemeckého slova Arnust, čo znamená bitka, boj. V Nemecku známe ako Ernst a vo Francúzsku ako Ernest.


/pozn.: Oskar Ernst (Bernhardt) – „Božia kopija v boji“, „bojujúca Božia kopija“, „Božia kopija – vyslaná – do boja“. Keďže z Posolstva Grálu vieme, že jedine Boh je svätý, tak potom preklad mena môže byť „Svätá kopija v boji“. (viď predn. „Tajomstvo Lucifera“)/.

×

ELISABETH

ELISABETTA – pochádza z hebrejského Elisheba, čo znamená „môj Boh je plnosť“, alebo úplnosť. Je to biblické meno...


×

NATÁLIA

NATALE, NATALIA – pochádza z Natalis, Dies Natalis – znamená „Deň narodenia (zrodenia)“. ... Meniny sa slávia 13.5. Ako spomienka na San Natale, milánskeho biskupa, ktorý dlho bojoval proti Árijcom. Zomrel roku 747 (alebo 751). Iní ho radšej slávia na Vianoce (v Taliansku sa na Vianoce želá „Buon Natale“, čiže „šťastné a veselé Vianoce“), ale to je chybné, keďže pre kresťanov „IL NATALE“ sa vzťahuje na zrod večného života.

×

MICHAEL

MICHELE – pochádza z hebr. Mikha`el ale presnejšie je mi kha`El, čo je jedna celá veta s významom „kto je ako Boh“. Najznámejší je archanjel Michael – veliteľ nebeských vojsk, milícií.

×

ISMAEL

ISMAELE – pochádza z hebr. Yishma, čo znamená „Boh počuje“ alebo „nech Boh počuje“. Neskôr bolo polatinčené na ISMAÉL.

×

MOJŽIŠ

MOSÉ – Mojžiš – meno hebr. pôvodu známe ako Mosheh, polatinčené na Moses alebo Moyses, ale je skoro isté, že je to meno egyptského pôvodu a znamená „rodiť“ alebo aj „syn“ a nie „zachránený vodami (vodou)“, ako sa všeobecne usudzuje.

×

VLADIMÍR

VLADIMIRO – slovanského pôvodu a pochádza zo slova Vlad = Moc, vládnuť a zo slova Mer = oznámiť, hlásiť ale tiež veľký, slávny. MIR – mier.

Kdo nyní nechce znáti moje Slovo kvůli něčemu jinému, toho nebudu já znát v hodině jeho nouze.

 

... Všetci ľudia sú pod zákonom, rovnako ako každý tvor. Sú zákonom obklopení a preniknutí a vznikli tiež v zákone a pre zákon. Žijú v ňom a v slobodnej vôli si utkávajú svoj osud, svoje cesty.

Tieto cesty, nimi samými utkané, vedú ich tiež pri inkarnáciách tu na zemi bezpečne k tým rodičom, ktorých bezpodmienečne potrebujú pre svoje detstvo. Tým prichádzajú do takých pomerov, ktoré sú im osožné, pretože tým dostanú práve to, čo pre nich dozrelo ako plod vlákien ich vlastného chcenia.

 

... Aj ľudský duch, ako každý tvor, si utkáva vo vláknach zákonov nepretržite svoj osud, druh svojej cesty. Každé hnutie jeho ducha, každé zachvenie jeho duše, každé konanie jeho tela a každé slovo mu nadväzuje samočinne a bez jeho vedomia vždy nové a nové vlákna k tým predchádzajúcim; a to jedno na druhé, jedno s druhým a jedno cez druhé. Duch formuje a formuje. Pritom si formuje dokonca už dopredu svoje pozemské meno, ktoré bude musieť niesť v budúcom pozemskom žití. Bude ho nevyhnutne mať, lebo ho tam iste a neomylne privedú nitky jeho vlastného tkaniva!

Preto tiež každé pozemské meno stojí v zákone. Nie je nikdy náhodné, nikdy bez toho, že by sám nositeľ nebol dal vopred k tomu podnet; lebo každá duša prebehne nezadržateľne nitkami vlastného tkaniva ako po koľajach k inkarnácii tam, kam presne patrí podľa prazákona stvorenia.

 

... Nitky s budúcimi rodičmi boli naviazané ich rovnorodými druhmi. Tie spočiatku pôsobili príťažlivo, stále viac a viac, až kým sa nitky pri určitej zrelosti vznikajúceho tela nespojili a nezviazali. Potom prinútia dušu k inkarnácii.

Aj rodičia majú už získané to meno, aké si druhom nitiek napriadli. Preto musí byť to isté meno vhodné pre prichádzajúcu rovnorodú dušu, ktorá sa musí inkarnovať. Dokonca i krstné meno nového pozemského človeka i napriek zdržanlivému uvažovaniu bude dané vždy len takého druhu, ako bude vyhovovať rovnorodosti, keďže myslenie i uvažovanie sa vždy primkýna len k určitému druhu. Druh myslenia možno vždy presne poznať. Preto sa dajú aj v myšlienkových formách, i napriek ich tisícorakým rôznostiam, rozoznať presne a jasne tie druhy, ku ktorým patria. O tom som už raz hovoril pri vysvetľovaní o myšlienkových formách.

Druh je podstatou pre všetko. Podľa toho i pri najväčšom hĺbaní o mene krstenca bude vybraté vždy také meno, aby zodpovedalozákonu, t.j. aké podmieňuje alebo zasluhuje jeho druh. Veď človek nemôže pri tom konať inak, lebo stojí v zákonoch, ktoré na neho pôsobia podľa jeho druhu.

I napriek tomu to všetko nikdy nevylučuje jeho slobodnú vôľu. Lebo každý druh človeka je v skutočnosti len plodom vlastného a skutočného chcenia, ktoré nosí v sebe.

Je to iba ospravedlňovanie hodné zavrhnutia, keď sa človek snaží predstierať, že pod tlakom zákonov stvorenia nemá svoju slobodnú vôľu. Všetko, čo pod tlakom zákonov musí sám na sebe prežívať, sú plody jeho vlastného chcenia, ktoré im predchádzalo a predtým k tomu upriadlo nitky, ktoré potom dali dozrieť primeraným plodom.

Tak nesie teraz každý človek na Zemi to meno, ktoré si získal. Z toho dôvodu on sa tak nevolá, ako znie jeho meno, ale on taký je. Človek je tým, čo hovorí jeho meno!

V tom nie sú nijaké náhody.