VZ-1, 258,264:
... proroctvá pochádzajú priamo od Stvoriteľa alebo Syna človeka.
... Proroctvá neslúžia na to, aby ľudí strašili predpoveďami, ktoré sa nedajú zmeniť. Majú iba oznámiť, čo ich čaká, ak sa nezmenia.
Keď matka upozorní dieťa, aby sa nehralo so zápalkami, lebo môže zapáliť dom, nehovorí to nato, aby dieťa dom zapálilo. Má to byť iba výstraha, aby bolo opatrné a so zápalkami sa nehralo. Keby ho nevarovala, nevedelo by predsa, čo nimi môže spôsobiť.
Preto Stvoriteľ neprestajne vysielal prorokov, aby ľuďom oznamovali, čo ich čaká, keď sa nepolepšia a nezbavia svojich chýb a omylov.
Proroctvá mali byť nádejou, posilnením a inšpiráciou pre zmenu postojov a života. Nemali sa prijímať pasívne, ani so strachom, ako si to vysvetľujú povrchní a pohodlní ľudia.
Keď lekár nariadi chorému diétu, chce, aby sa uzdravil a vyhol operácii. Preto ho upozorní, keď diétu nedodrží, operácia ho neminie. Nechce ho strašiť, ale musí mu povedať pravdu, aby mal motív zmeniť doterajší nesprávny spôsob života a uzdraviť sa. Kto ho poslúchne, nemusí podstúpiť nebezpečný zásah do tela. Kto nie, musí sa dať operovať a vystaviť sa aj riziku smrti.
Keby nebolo zmyslom proroctiev dosiahnuť zmenu, boli by zbytočné. Človek má na to slobodnú vôľu, aby menil svoj osud, svoje nesprávne zvyky a názory, a tým sa očistil od vín aj bez ich spätných účinkov.
Podobne aj varovné sny majú za úlohu iba upozorniť na nebezpečie, a nie vyvolať strach a bezmocnosť