Čím sa líšia pravé fatimské zjavenia od nepravých?

 

Pravé zjavenia vo Fatime sa odlišujú od všetkých ostatných zjavení týmito troma faktami:

1. Obsah ich posolstiev je úplne odlišný od nepravých zjavení. Aby však tento rozdiel nebol príliš veľký, prekrútili temní kňazi a ich spisovatelia pôvodné fatimské posolstvá a prispôsobili ich obsahu ostatných, falošných. To najdôležitejšie - tretie posolstvo, ktoré zvestuje narodenie Ducha svätého na Zemi, nemohla cirkev pozmeniť, tak ho radšej pred verejnosťou tají už takmer štyridsať rokov!

2. Vo fatimských zjaveniach sa ukázala duchovná podoba Prakráľovnej stvorenia - skutočná Božia matka, a nie Panna Mária ako v ostatných, nepravých zjaveniach.

3. Zjavenia vo Fatime boli sprevádzané mimozemskými úkazmi, ktoré chýbajú nepravým zjaveniam, lebo tie pozemský mág nedokáže napodobniť. Hoci vie pracovať s ľudskou predstavivosťou a vsugerovať jej svoje ilúzie - obrazy duchovných osôb, nedokáže pohnúť nebeským telesom - Slnkom, lebo toho je schopný len Stvoriteľ. Tesne pred zjavením sa Prakráľovnej vo Fatime sa Slnko rozkmitalo do rôznych smerov a jeho asi 15 minútový tanec videli všetci prítomní, aj ateisti, teda nielen tí, ktorí videli aj zjavenie. To dokazuje, že pohyb Slnka nebol len ilúziou, ale skutočnosťou.

 

Čo sa snaží cirkev pred verejnosťou zakrývať?

 

Už v dobe pred Kristom sa mnohí kňazi, vyznávači Starého zákona, prejavovali ako nehodní svojho úradu. Príliš dbali na dodržiavanie pozemských náboženských predpisov, často na úkor ľudskej prirodzenosti a duchovnej slobody. Keďže ich vplyv mal na vývoj človeka negatívne následky, vyslal Stvoriteľ na Zem Ježiša, aby urovnal cestu k Pravde tým, čo ju naozaj hľadali. Aby ho však ľudia nespoznali, robili nepraví kňazi všetko pre to, aby verejne znevážili jeho výroky a prejavy. Ich znevažujúcemu pôsobeniu unikli iba duchovne najčistejší a od nich nezávislí.

Tí, čo sa nimi nechali zviesť, lebo nemali dostatok odvahy samostatne myslieť a cítiť, podľahli davovej psychóze, že Ježiš nie je Boží syn a prispeli k jeho ukrižovaniu. Tak si vyvolený ľud zavraždil toho, ktorý ho mal vyviesť z pazúrov mocichtivých a falošných duchovných učiteľov.

Pred smrťou oznámil Ježiš svojim apoštolom, že po ňom, tesne pred súdom, príde Tešiteľ, Duch Pravdy, Duch Svätý, aby poučil ľudí o Božej Pravde. Nikto predtým zo starovekých prorokov nezvestoval Ducha Pravdy, lebo jeho príchod je náhradou za predčasne ukončené poslanie Ježiša. Napriek tomu, že táto pasáž o ďalšej Božej pomoci je dodnes v Biblii zapísaná (Jánovo evanjelium, 14. kap., 15.-26. verš), cirkev jej zreteľný obsah vykladá rôznymi spôsobmi, len nie ako opis príchodu skutočnej Božej osoby na Zem. Až po Ježišovej smrti sa jeho príchod potvrdzuje aj v Apokalypse.

V roku 1875 sa inkarnoval do najduchovnejšieho národa, v tom čase to bol nemecký, Abd-ru-shin - v preklade jeho meno značí Syn Svetla, teda Boha. Žil pod civilným menom Oskar Ernst Bernhardt. Napísal knihu "Vo svetle Pravdy" s podtitulom "Posolstvo grálu". Autor priniesol na Zem komplexné poznanie o večných zákonoch a skladbe stvorenia, ktoré bolo dovtedy neznáme a neúplné. Hoci v knihe vysvetlil, že prišiel na Zem s poslaním ako Duch Pravdy, teda Duch svätý, Imanuel, cirkevné autority nechceli prijať jeho dielo a osobu. Ako aj mohli, keď v knihe upozorňoval na to, ako pokrivili Ježišovo učenie a ako zavádzajú svojich prívržencov na nesprávne cesty pochybenými výkladmi Biblie.

Zapretím Ducha Pravdy cirkev "ukrižovala" aj druhého Božieho syna, i keď nie fyzicky, aspoň morálne, čo je podľa večných zákonov totožné. Žiadny oddaný prívrženec cirkvi nedokázal prekonať jej vplyv a študovať si toto učenie vlastným skúmaním. Na celom svete, v zákutí kníhkupectiev, leží toto tisícstránkové dielo už takmer 60 rokov nepovšimnuté. Medzi ostatnými duchovnými knihami ho dokázalo rozpoznať iba zopár jednotlivcov, ktorí sa zväčša považovali za otvorených materialistov.

Ducha Pravdy mali podobne ako predtým Ježiša, vopred ohlasovať vyvolení ľudia, aby v ňom duchovne hľadajúci spoznali Bibliou zvestovaného Ducha Svätého. Žiaľ, na svoju úlohu zabudli, lebo sa dostatočne duchovne neprebudili.

Po zlyhaní zvestovateľov chcel Stvoriteľ ľuďom vynahradiť zmarenú pomoc nadpozemským spôsobom - zjavením sa Prakráľovnej. Nakrátko sa zviditeľnila, v roku 1917 v portugalskej dedinke vo Fatime, aby oznámila zvesť, že na Zemi žije a pôsobí Ježišom ohlasovaný Duch Pravdy, ktorý napíše Novú Bibliu. Hoci to oznamovala každý mesiac, teda šesťkrát počas svojich zjavení, falošné cirkevné autority túto Božiu pomoc zmarili, zatajením a prekrútením jej obsahu.

Prakráľovnú - Božiu matku vo Fatime nemohol vidieť žiadny človek, iba tri deti, ktoré sa na tento účel narodili na Zem. Videli ju však iba duchovným zrakom, nie hmotným. Mali sprostredkovať jej posolstvá ľuďom ešte v detskom veku, aby neboli ovplyvnené žiadnymi cirkevnými poznatkami, dogmami a autoritami. Ich pravdivé výpovede však cirkev prekrútila a vyslala do sveta znevažujúce výmysly, ktoré sú obsahom takmer všetkých kníh o zjaveniach.

Svet sa miesto vedenia Božím synom, ktorého moderné učenie je obsiahnuté v Posolstve Grálu, necháva viesť radšej nepravými zjaveniami, hoci ich posolstvá nemajú nič spoločné s Božími pravdami a reálnym životom.

Keď temní predstavitelia cirkvi znova oklamali svet a znemožnili spoznanie a účinkovanie aj druhého Božieho Syna na Zemi, oznámil Stvoriteľ nový príchod Ducha svätého na Zem, Bibliou zvestovaného Kráľa tisícročnej ríše. Túto správu predniesla Prakráľovná v treťom fatimskom posolstve. Aby nedošlo k jej skomoleniu, mala ju najstaršia z detí, Lucia, napísať do listu a v zalepenej obálke odovzdať pápežovi v roku 1917. Jeho nástupca ho mal otvoriť a zverejniť svetu až v roku 1960. Nový pápež aj s niektorými cirkevnými hodnostármi ho v uvedený čas otvorili, ale svetu jeho obsah nezverejnili.

 

späťwww.biela-holubica.skďalej