Podľa duchovných, ale aj vedeckých prognóz hrozí v súčasnej dobe ľudstvu sebazničenie III. svetovou vojnou, lebo vo svete vládnu politickí, hospodárski a duchovní vodcovia podľa nesprávny chprincípov.

Dnes, na hranici maximálneho chaosu, kedysa dá už len ťažko rozpoznať pravda od klamstva a pravé od nepravého, pripravuje Stvoriteľ ľudstvu ďalšiu pomoc - svojho druhého Syna, Ducha svätého, Imanuela, ktorý by ho mal vyviesť zo zmätku, kríz a duchovného poblúdenia.

Všetky vyspelé náboženské smery poznajú a uznávajú Stvoriteľa ako Božiu trojicu, ktorá pozostáva z Boha Otca, Syna Ježiša a Ducha Svätého. Tretieho z nej však ako osobu mnohé smery neakceptujú, hoci zvesť o jeho príchode na Zem nájdeme aj v Biblii (Ján,14. kapitola, 26.verš).

Jediný zo starovekých prorokov, ktorý predpovedal príchod oboch Božích synov na Zem, bol prorok Izaiáš. Hoci nespomínal Ježiša po mene, jeho život, poslanie i tragickú smrť presne opísal v postave, ktorú nazval Pánov služobník (Izaiáš,kap. 42,49,50,52,53).

Druhého Stvoriteľovho syna, Ducha Svätého, spomína prorok Izaiáš pod menom Imanuel. Upresnil, že sa narodí tesne pred súdom, teda pred pohromou ľudstva (Izaiáš, 7.kap. l4. až l7.verš). Napriek tejto jednoznačnosti, uvedenej aj v Biblii, cirkev vo svojich výkladoch stotožňuje Ježiša s Imanuelom, čím popiera Ducha svätého ako osobu.

 

Existuje ešte aj iný dôkaz o narodení Ducha svätého ako Kráľa Tisícročnej ríše?

 

Po Ježišovej tragickej smrti, ktorou ľudia potvrdili svoju duchovnú obmedzenosť a zvedenosť, nadiktoval Boh apoštolovi Jánovi nové proroctvá, ktoré tvoria záverečnú kapitolu Biblie pod názvom Zjavenie Jána alebo Apokalypsa. Obsahujú symbolicky naznačené budúce udalosti ľudstva.

Spomína sa tam aj narodenie Imanuela a jeho ďalší osud v úlohe vládcu tisícročnej ríše (11.kap.15. až 19.verš, 12.kap. 1. až 12.verš). Cirkev však tento symbolický opis jeho narodenia a vlády vykladá po svojom, vraj je to opis narodenia Ježiša. Tvrdí to napriek tomu, že v úvode Apokalypsy je jasne napísané, že zjavuje deje, ktoré sa majú ešte len stať. Keďže Apokalypsa bola spísaná približne sto rokov po Ježišovej smrti, vylučuje to opis jeho osoby.

Počas doby dvetisíc rokov sa mnoho kresťanských autorít snažilo vylúštiť proroctvá z Apokalypsy. Nikto ich však nemôže správne vyložiť len ten, kto je ich autorom - Boh. Správny výklad Apokalypsy, aj to len čiastočný, vnukol budúcej matke Imanuela, tesne pred jeho narodením.

Aby malo ľudstvo dôkaz o správnostia pravdivosti jej výkladu, dostalo od Stvoriteľa asi pred 80 rokmi Zjavenie vo Fatime, ktoré túto dôležitú udalosť - narodenie Ducha Svätého na Zemi, potvrdzuje a dopĺňa o dôležité detaily: kde sa narodí, kedy, kto bude jeho otcom a kto matkou.

Podľa Biblie sa má tesne pred súdom objaviť množstvo falošných zjavení a prorokov. Je iróniou, že práve tí, čo tvrdia, že sa riadia Bibliou im svojou dôverčivosťou poskytujú najviac možností prejaviť sa. Čím viac im veria, tým hojnejšie sa vyskytujú ako dôsledok ľudskej nevedomosti. Len preto sa veriaci nechajú tak ľahko podvádzať, lebo doteraz v kostoloch nespoznali večné zákony, ktoré vyvracajú pravosť týchto zjavení a médií. Lenže ako ich ľudia mohli spoznať, keď ich cirkev nesprávne vykladá, aby utajila pred nimi čisté učenie Božích synov, ktorí vysvetľujú kozmické zákony v mnohom inak, než cirkevné autority.

 

Čo sleduje pôvodca falošných zjavení?

 

Jeho cieľ je až príliš zreteľný - odpútať pozornosť od pravého Božieho zjavenia vo Fatime. Nikoho ani len nenapadne, že tie ostatné zjavenia nepochádzajú od Stvoriteľa, ale od najväčšieho iluzionistu na Zemi, ktorý svoje nadľudské magické schopnosti využíva naodvádzanie ľudí od pravého poznania.

Kto si ešte zachoval zdravý ľudský rozum pochopí, že obsah posolstiev od falošných zjavení a médií je pre normálneho človeka neprijateľný - veď žiadajú od ľudí len ponižujúcu až slepú poslušnosť, časté chodenie do kostola, neustále modlenie sa, spovedanie sa, obetovanie sa za hriešnikov a pod. Ich zámerom je odviesť človeka od reálneho života, aby sa stal otrokom cirkvi, ktorá už dávno neplní svoju úlohu správne. Z toho dôvodu cirkev a Boh nie sú totožné pojmy.

Mnohé autority pôsobiace v cirkvi si z nej urobili svetskú organizáciu, usilujúcu sa o vlastnú moc nad veriacimi a nie o sprostredkovateľskú pomoc medzi Bohom a ľuďmi. Preto cirkev, i keď nepriamo, podporuje a šíri cez svojich, na túto úlohu nehodných hodnostárov, falošné zjavenia, aby získali čo najviac nových prívržencov, slepo poslúchajúcich ich rady a pokrivené výklady Biblie. Keby ľudia pochopili ich ciele a praktiky, odvrátili by sa od nepravých kňazov a uprednostnili by radšej zákony Boha. Preto tí duchovne najvyvinutejší nemilujú príliš kostoly a nenaleteli falošným zjaveniam a pokriveným posolstvám médií.

späťwww.biela-holubica.skďalej